Poviedka | Kolobeh

Po dlhšej dobe mám pre vás opäť niečo málo z mojej literárnej tvorby – poviedka Kolobeh. Pri upratovaní školských materiálov som na trafila na asi dva roky starú poviedku, ktorú som písala do školy. Poviedka Kolobeh je trochu pochmúrna, ale na druhej strane podľa mňa má v sebe určitý prísľub.
Poteší ma, ak si text prečítate a napíšete mi svoj názor.

Kolobeh

Prístroje ticho pípali a blikali, bežné vybavenie nemocničnej izby akému už ani nevenovala pozornosť. Za roky a desaťročia sa všetko prostredie pomaly menilo, no ona ostávala rovnaká. Zahľadela sa na ženu ležiacu v posteli, hruď sa jej pomaly dvíhala a klesala. V tvári mala vpísanú únavu, no napriek tomu vyzerala pokojne. V malej postieľke vedľa nej ležal novorodenec. Ten sa na rozdiel od svojej matky nepokojne mrvil, jeho malé telíčko začínala stravovať horúčka a jeho organizmus proti nej ešte nedokázal účinne bojovať. Preto tam bola.

4 komentáre k “Poviedka | Kolobeh”

    1. Ďakujem za prečítanie a som rada, že sa ti príbeh páčil 🙂 Snáď zasa po dlhšej dobe napíšem aj niečo nové 🙂

  1. Páni, normálne mám zimomriavky. Koniec som vôbec nepredpokladala. Musím povedať, že máš naozaj skvelú schopnosť popísať prostredie, že si to človek predstavuje. A ten štýl akým pracuješ so slovami… Presne potvrdzuješ moju obhajobu poviedok. Ľudia by nemali čítať ani písať poviedky kvôli postavám, ale kvôli myšlienkam.

    1. Och tvoje komentáre ma vždy potešia 🙂 Som rada, že sa ti poviedka páčila, osobne som v minulosti preferovala najmä temnejšie témy, no uvažujem, že by bolo pre zmenu fajn napísať aj niečo viac pozitívne, tak uvidíme, snáď sa k tomu dostanem 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *