Moje skutočné meno je Hanna

Neľahké obdobie a námet

Zrejme už tušíte, že práve prepojenie ich viery a obdobia vojny je ústredným motívom knihy. Možno ste už čítali nejaké vojnové knihy a možno nie. Ja osobne ich veľmi nevyhľadávam, pretože to je silná a neľahká téma a neraz sa o nej číta ťažko. Autorke sa podarilo výborné dielo, pretože napriek náročnej téme o nej píše jemne, s citom a pritom realisticky. Využívajúc hlavnú postavu, mladú Hannu, ktorá má štrnásť rokov a niektorým veciam ešte nerozumie, autorka vysvetľuje čitateľom aj Hanne, čo sa deje. Ako sa pomaly, najskôr nenápadne, mení politika, ako prichádzajú prvé príkazy a zákazy.

Osud celej rodiny aj ich najbližších z dediny je neľahký. Keď príde záverečný rozkaz na odchod do pracovného tábora, rozhodnú sa utiecť do lesa a prečkať tam krutú zimu. Ani tento úkryt nie je bezpečný, svoj život prežívajú v neustálom strachu. Na druhej strane ako lúče svetla ožiaria pochmúrnu atmosféru aj maličkosti, z ktorých sa dokážu tešiť.

„Začínam si uvedomovať, že sloboda znamená
byť tým, kým sme, nech už je to čokoľvek.
Že slobodu vníma každý človek inak.
Že najväčším darom je dýchať a nemusieť o tom premýšľať.“

Silné charaktery postáv

Hanna prežíva prvú lásku, smútok, túžbu ochrániť svoju rodinu a snaží sa porozumieť, prečo sa toto všetko deje. Je výborným príkladom sily, nie fyzickej, ale tej vnútornej. Nie je výnimočná, nemá nadprirodzené schopnosti, ale má vieru, a hoci si občas zúfa, dodáva silu aj ostatným členom rodiny.

Otec, pokúšajúci sa chrániť svoju rodinu je tiež výraznou postavou v príbehu. Rovnako tak Hannina rodina, teta s ujom a bratranci, ktorí sú s nimi na úteku. Každý sa snaží so situáciou bojovať vlastným spôsobom.

Veľmi sa mi páči jazyk autorky, ktorý pri písaní zvolila. Nebojí sa hrať s jazykom, využíva rozmanité slová, no text nie je náročný, nudný ani zdĺhavý. V príbehu možno nie sú priamo ukázané všetky zverstvá a autorka to ani nepotrebuje. Nečakajte zážitky z bojového frontu a príbehy vojakov. Kniha nám ukazuje, ako vojna zasiahla obyčajných ľudí. Občas je menej viac, autorka nezahltí čitateľa desivými opismi, skôr využíva prerozprávané zážitky, o ktorých sa dozvedia ja Slivkovci. Aj vďaka tomu dokáže, podľa môjho názoru, kniha pokojne zaujať aj mladších čitateľov. Môže byť pokojne čítaním pre deti, ktoré sú vo veku Hanny, ale rovnako tak pre dospelých.

V úplnom závere knihy nájdeme aj dodatok, v ktorom Tara Lynn Masihová vysvetľuje podklady k napísaniu príbehu. V mnohých smeroch je kniha inšpirovaná skutočnými udalosťami a o to silnejšiu výpovednú hodnotu jej to dáva.

tara lynn masih

Ťažké a napriek tomu krásne čítanie

Po dočítaní som mala z knihy výborný a zároveň smutný pocit. Smútok nad udalosťami, ktoré sa stali. Naopak, dobrý pocit som mala preto, že autorka sa rozhodla pre túto tému. Je dôležité písať aj takéto príbehy, nevynechať z nich emócie. Umením je podať ich tak citlivo, umelecky a pritom reálne, ako sa to podarilo tejto autorke.

Moje skutočné meno je Hanna je príbeh o sile odhodlania a túžbe prežiť v tých azda najťažších podmienkach, aké si vieme predstaviť. A napriek tomu je celá kniha písaná s citom a láskavosťou, ukáže nám, že aj v zlých časoch sú malé svetielka, z ktorých sa môžeme tešiť.

oddelovac

Hodnotenie: 10 / 10

oddelovac

6 komentárov k “Moje skutočné meno je Hanna”

  1. Krásná recenze 🙂 knížky s válečnou tématikou moc nemusím. Stačí mi Zlodějka knih a Hana od Mornštajnové. Raději si přečtu něco veselého 🙂

    1. Zlodejka kníh ma doma čaká na poličke, len ju mám v angličtine tak to akosi stále odkladám, ale film sa mi veľmi páčil 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *