Po dlhšej dobre pridávam aj niečo z mojej autorskej tvorby. Táto poviedka vznikla ako výstup predmetu Literárne praktikum pred asi dvoma rokmi. Vznikla na vopred náhodne vyžrebované indície: -muž v stredných rokoch po rozvode, austrálske pobrežie za horúceho letného dňa a útek z nemocnice. Ako som zadanie spracovala si môžete prečítať nižšie, poteší ma váš názor.
Len
jeden podpis
Prekliata
Austrália, nikdy som sem nemal prísť! S chuťou nakopnem kamienok, čo sa mi na chodníku
priplietol do cesty. Najradšej by som takto nakopol celý môj život odkedy som
súhlasil, že sa sem presťahujem. Dva roky a ako sa môže všetko takto
krásne sprzniť! Keď sme sa sem s Jud presťahovali, všetko bolo super a teraz
nemám ani prácu, ani ženu a dokonca podľa doktorov ani zdravý rozum.
Navyše o 7 mesiacov a 12 dní štyridsiatka na krku, nie že by som to
presne počítal.
Všimnem si, smerom ku mne policajt a proti svojej
vôli znervózniem. Snažím sa upokojiť, určite nehľadá mňa a tvárim sa akoby
nič, kráčam spolu s ostatnými po chodníku lemovanom obchodmi
s najrozličnejším tovarom od šperkov cez topánky až po výbavu pre bábätká.
Strážnik ma obíde a nevenuje mi ani pohľad a mne sa nesmierne uľaví.
Z nemocnice som ušiel len pred dvoma hodinami, tak rýchlo by ma snáď hľadať nezačali, i keď pri tom mojom
sakramentskom šťastí, kto vie?
