Poviedka | Čo dokáže strach

V minulom mesiaci som zverejnila poviedku Len jeden podpis, ktorú som písala do školy a získala si od vás pozitívne komentáre. Veľmi ma potešili vaše reakcie a preto vám dnes prinášam ďalší krátky príbeh ladený do žánru fantasy – poviedka s názvom Čo dokáže strach.

zdroj: dndspeak.com

„Bolo ti to treba, bosorka?“ zasyčal mi do ucha mužský hlas. Drsné ruky ma schmatli za vlasy a vytiahli na kolená. Doteraz som ležala na chladnej kamennej podlahe žalára Inkvizície, a keď ma môj trýzniteľ zdvihol, zastonala som od bolesti. Hrdlo som mala vyprahnuté od kriku, pery dohryzené do krvi a chrbát v jednom ohni, údermi biču na mňa rozhodne nešetrili. Už som len čakala kedy mi obujú španielske čižmy alebo ma zatvoria do železnej panny.

5 komentárov k “Poviedka | Čo dokáže strach”

  1. Tvoj štýl písania sa veľmi zlepšil, nemyslím od poslednej poviedky, ale za tie roky, čo píšeš sa stále zlepšuje. A veľmi sa mi páči. Hoci je poviedka krátka a má (asi) opisovať agóniu a mučenie, bolo to super ranné čítanie.
    Ak by si sa rozhodla písať v podobnom štýle poviedku, jedného natešeného čitateľa budeš mať určite.
    Inak, musela som googliť španielske čižmy 😀 ale teda, s výsledkom som nebola veľmi spokojná 😀

    1. Ďakujem krásne 😊 Moju tvorbu čítaš už dlho, tak to vieš porovnať a to si veľmi vážim. Veru, je to skôr kratší útvar, malo to byť do dvoch strán také sme mali zadanie, preto som sa skôr pohrala s atmosférou. Španielske čižmy nie sú nič príjemné, minimálne podľa toho čo som čítala 😂

  2. No pekne. A ja, že to skončí štýlom: „Tak a teraz vás všetkých zmasakrujem.“ 😀
    Možno boli niektoré súvetia trošku dlhšie, no inak to bolo zaujímavé čítanie.
    Temná atmosféra sálala zo slov, až som sa ocitla v temnom žalári s chladnými múrmi. Cítila som krysy, pach výkalov, strachu a smrti. A z kriku väzňov sa mi aj vlasy zježili. Pocit stiesnenosti, ktorý som pri čítaní osudu čarodejnice cítila, bol hmatateľný.

    Inak chválim dynamický začiatok. To nekompromisné vladnutie do deja, bez siahodlhých litánii.

    1. Ďakujem za prečítanie a najmä na spätnú väzbu k príbehu 🙂 Tie dlhšie vety to je pravda, občas si na to musím dávať pozor. A ja osobne mám rada začiatky príbehov, kde sa hneď niečo deje preto som to zvolila aj tu, vidím, že sa nám to obom páči 😀

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *