Keď má knihomoľ vždy pravdu (aj keď ju nemá)

   Pre zaujímavosť, Československá vláda vyhlásila marec za mesiac knihy v roku 1955. Cieľ bol jednoduchý – podporiť záujem o knihy. Mesiac marec vybrali na počesť Mateja Hrebendu, významného zberateľa a šíriteľa kníh. Napriek zrakovému hendikepu sa venoval svojej vášni – literatúre. Od roku 1999 sa oslavuje aj Týždeň slovenských knižníc. Posledný marcový týždeň je vždy venovaný propagácii a podpore všetkých knižníc na Slovensku. Nezabudnite preto oprášiť čitateľské preukazy a zamierte do najbližšej knižnice vo svojom okolí.

   O knihy je záujem celoročne, no tak ako sa menia a vyvíjajú technológie, vyvinuli sa aj knižné príbehy. Hoci to niekedy vyzerá, že mladí ľudia iba „zízajú“ do svojich mobilných telefónov, tabletov či notebookov, možno si práve čítajú. Elektronické knihy, v skratke nazývané ako e-knihy či e-books predstavujú digitálne súbory, ktoré si môžeme otvoriť na už spomínaných moderných zariadeniach. Myšlienka kníh v digitálnej forme sa objavila už v roku 1945. Úspešne ju zrealizoval Michael S. Hart v projekte Gutenberg – prepísal na počítači Deklaráciu nezávislosti Spojených štátov. Následne sa digitalizovali mnohé staré rukopisy a dnes už väčšina beletrie vychádza ako v papierovej tak aj tlačenej podobe.

   Trendom posledných rokov už však nie sú iba elektronické knihy. Do popredia sa dostávajú audioknihy, ktoré môžete počúvať prakticky kdekoľvek a kedykoľvek – pri varení, upratovaní či zaspávaní. Pôvodná myšlienka – sprostredkovať príbehy nevidiacim – sa rozšírila na celý knižný trh a oslovila mnohých čitateľov, ktorí niekedy nemajú možnosť venovať sa písanej forme kníh.

   O pozornosť čitateľov sa takpovediac teda „bijú“ tri rôzne knižné skupiny. Na knižnom trhu zvádza vojna medzi klasickou papierovou podobou príbehov a tou elektronickou. Majú svoje výhody i nevýhody – či už je to nutnosť nosiť častokrát ťažkú knihu so sebou alebo možnosť vybitia čítačky. Zdravá rivalita či konkurencia však v konečnom dôsledku nie sú na škodu a posúvajú vpred všetky zúčastnené strany.
   Tienistou stránkou tohto súperenia sú však niektorí čitatelia, ktorí sú zarytými fanúšikmi jednej zo skupín kníh. Vznikajú tak siahodlhé debaty, najmä na internete, kde je každý hrdina a nebojí sa všemožne presadzovať svoj „zaručene“ správny pohľad na „problém“. Argumentácia sa niekedy vyhrotí do polemík a zbytočne to rozdúchava plamene hnevu. Tie sú navyše úplne zbytočné. Každý by si mal zvoliť spôsob prijímania príbehu, ktorý mu vyhovuje. Najdôležitejšie je doručiť príbeh od autora k čitateľom.  

   Súperenie by malo prislúchať vydavateľstvám, ktoré sa snažia získať práva na čo najlepšie a najprestížnejšie knihy, ktoré by mohli priniesť na trh. Tak to už v podnikaní chodí. Vznikajú malé vojny, ktoré by však nikdy nemali prekročiť hranice slušnosti a morálky. Bežní čitatelia obvykle nemajú možnosť nahliadnuť do zákulisia a vidieť neraz neľahký proces publikácie. Ich najväčším problémom je potom riešiť prečo niekto číta e-knihy (alebo nečíta), počúva audioknihy alebo ešte stále ťahá papierové knihy, keď ich už môže nahradiť.    Povznesme sa nad žabomyšie vojny, ja osobne mám rada klasické knihy, to však neznamená, že si občas neprečítam nejakú elektronickú knihu alebo nevypočujem dobre nahovorený príbeh. V prípade, že sa bojíte zániku papierových kníh, namiesto osočovania si radšej jednu kúpte a podporte tak ich predaj.

4 komentáre k “Keď má knihomoľ vždy pravdu (aj keď ju nemá)”

  1. Ja som na tom podobne. Audioknihy sice nie su pre mna, lebo pri nich zaspim. Ale knihy čítam aj elektronicke aj klasicke. A tiež som dlho odolavala citacke. Lebo kniha je kniha. Teraz si ju neviem vynachvalit. Zmestim tam množstvo kníh roznej hrubky a nesiem si so sebou par gramovu krabicku.

    1. Je super, že človek má možnosť zobrať si knihu so sebou v takejto „ľahkej“ verzii čo sa týka váhy 🙂 Najdôležitejšie je, aby si to čitateľ užíval 😀

  2. Veľmi pekne napísaný článok. Som naozaj prekvapená, že myšlienka e-knihy vznikla tak skoro.
    Ale čo sa týka myšlienky, tak áno, nemá zmysel hádať sa, čo je lepšie. 100 ľudí – 100 chutí. Preferujem papierovú verziu knihy, ale v poslednej dobe som si celkom obľúbila audioknihy. Dajú sa počúvať, presne ako si napísala, pri upratovaní a varení, čo zaberá dosť veľa času, a ešte keď je človek doma sám, tak je to super spoločník pri domácich prácach.
    A to som sa audiokníh dosť štítila. Takže aj tie predsudky sú zbytočné. Pokiaľ človek nevyskúša, nech nehaní. 😄

    1. Osobne ma tieto historické údaje tiež celkom zaskočili, ono je pravda, že kým sa to dostalo k nám na Slovensko tak je to dosť oneskorené, ale aj tak to nie je a taká „novinka“ 😀

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *